Keď Ján Krstiteľ verejne účinkoval, pôsobil na púšti, mimo miest a dedín, a ľudia prichádzali za ním, akoby na čas vytrhnutí z koloritu každodennej rutiny. Keď pôsobí Ježiš, chodí po mestách a dedinách a tam posiela aj svojich učeníkov. No pozýva ich, aby si „trochu skúsenosti púšte“ zobrali so sebou. Tou skúsenosťou je dobrovoľná chudoba. Vedome sa rozhodnúť nevziať si nič. Prečo? Čím menej vecami si zahltíme život, tým máme viac priestoru byť sami sebou. Na púšti človek zisťuje, aký je nepatrný a bezmocný, a tak sa nemá na čo hrať. Na púšti exodu ľudia zistili, ako vedia byť spútaní svojimi vášňami, ktoré nepochádzajú z vonkajšieho pokušenia, ale z vnútorného nepokoja. No na tej istej púšti zakúsili bytostnú Božiu blízkosť a pozvanie k svätosti, ktorá presahuje tento svet.
Pane, daj, aby som si vedel voliť chudobu, ktorá sa stane bohatstvom stretnutia so sebou, s tebou a blížnym. (Mt 5,3)
Fr. Irenej, OP
