Zvolenskí farníci utužili vzťahy a zažili skutočne požehnaný čas ešte počas letných prázdnin 29. augusta 2024, na spomienku mučeníckej smrti svätého Jána Krstiteľa. Už ráno o šiestej, niektorí ešte so zalepenými očami, sa autobusom vybrali až smerom k poľským hraniciam. Kostolné oblečenie vymenili za športové, a hoci bol priestor aj na čas ticha a modlitby, veľa priestoru dostali spoločné rozhovory, spoznávanie nepoznaného, múzeum, splav, dobrý obed, prechádzka aj zavŕšenie pútnickým miestom. Celým dňom nás sprevádzal brat Rafael.
Po trojhodinovej ceste, ktorá sa končila spoločným ružencom a niekoľkými radostnými spevmi z JKS-ky, sme začali pri Pánovom stole v Kostole nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Starej Vsi. Z tejto farnosti pochádzal aj brat Alojz Mária Chmeľ, bohoslovec z Rehole bosých augustiniánov, ktorý zomrel ako 25-ročný na rakovinu štítnej žľazy v povesti svätosti. Aktuálne prebieha proces jeho blahorečenia. Jeho sochu sme mohli vidieť aj cestou autobusom.
Ďalej nás čakala autentická exkurzia múzea v Červenom Kláštore bratom Rafaelom, ktorý sem už trinásť rokov chodí vždy v lete na týždeň sprevádzať pútnikov. Dozvedeli sme sa nemálo zaujímavostí nielen o lietajúcom Cypriánovi, ale aj o tom, ako vyzerali pustovne mníchov, ktorí tam kedysi žili – kartuziáni a kamaldulskí mnísi. Okrem kláštornej lekárne sme objavovali aj sušené bylinky či kópiu Kamaldulskej Biblie, čo bol prvý pokus o kodifikovanú slovenčinu, hoci neúspešný.
Niektorí stihli po prehliadke aj dobré pivko či kofolu a už nás čakal splav Dunajca. Hoci niektorí mali z neho obavy, napokon sa ho zúčastnila celá posádka. A veru to bol krásny zážitok, ktorý priniesol veľa oddychu, smiechu aj pookriatia v krásnej prírode. Pltníci nám poukazovali cestou hory, ktoré obklopovali Dunajec z poľskej aj slovenskej strany, a stromy, ktoré rámcovali Dunajec, poskytli príjemný tieň. Po príjemnom osviežení sme si ešte čo-to vyšľapali naspäť k autobusu a s chuťou sme sa pustili do výborného obeda, ktorý na nás už čakal v neďalekej reštaurácii.
Potom sme náš deň uzavreli bodkou na mariánskom pútnickom mieste Litmanová, kam sme sa dostali kopcovitou prechádzkou v tieni stromov. Niektorí si prezreli celé pútnické miesto, na ktorom Matka Božia prisľúbila, že bude stále prítomná, iní si aj nabrali vodu a niektorí využili najmä čas tichej modlitby pri nohách Mamy.
Plní zážitkov, spoločných chvíľ, načerpania tela i duše sme nasadli do autobusu a vrátili sa do Zvolena. Na jazyk sa mi derie slovo „farský teambuilding“, lebo tým tento deň skutočne bol.
Zuzana Vandáková
