„Hovoria, a nekonajú.“ Reč proti učeným v Písme, aj takto je nazývaná dvadsiata tretia kapitola Matúšovho evanjelia. Po nej nasleduje už len Reč o posledných veciach, Ježišovom umučení a smrti. Teda slová, ktoré Ježiš hovorí krátko predtým, ako zomrie za tento ľud. Ježiš je predstavený ako prorok Jeremiáš (7. stor. pr. Kr.), ktorý bol odmietnutý. Prorok, ktorý bol celý život zamilovaný do svojho národa, a ten ho odsudzuje na smrť, v poslednej chvíli ho zachránia nepriatelia. Napriek tomu v Jeremiášovi nebola nikdy nenávisť voči svojmu ľudu. Jeremiáš zakúsil bezradnosť svojej lásky.
Aj Ježišove slová vyvolávajú agresiu. Je bezradný pred svojím ľudom. Proroci sú niečo ako soľ v rane. Bez ich hlasu sa môžeme úplne prispôsobiť svetu, jeho mysleniu. Keby Ježiš nepoužíval prorocky štýl, pravdepodobne by neskončil na kríži. Evanjelista ostáva verný Ježišovmu štýlu, ktorého cieľom nie je potlesk, ale vernosť Božiemu slovu, aj za cenu straty popularity, či smrti.
„Len jeden je váš Učiteľ.“ Vy všetci ste na ceste, ktorá má byť školou. Všetci máme ostať žiakmi, ktorí sú hladní po poznatkoch. Najdôležitejšou činnosťou žiaka je počúvať učiteľa. Ježiš svojich priateľov, teda aj nás, neposiela učiť, ale pomáhať ľuďom, aby sa stali žiakmi jediného Učiteľa. Najdôležitejšia otázka nie je tá, že koľko toho vieme, ale či poznáme svojho Učiteľa?
Jeden dospelý človek sa stal kresťanom. Po svätej omši, pri ktorej bol pokrstený, sa konalo agapé. Bolo prítomných viac ľudí z kostola. Požiadali ho, aby sa ako novokrstenec prihovoril prítomným. Vo svojej úprimnosti povedal aj tieto slová: „Viacerých z vás dlhé roky poznám z práce. No nikdy by som o vás nebol pomyslel, že ste kresťania.“ Evanjelista Matúš oslovuje prvé kresťanské spoločenstvá, ale aj nás dnes, k zamysleniu. Modlime sa, aby aj slová, ktoré nás obviňujú, nevyvolávali agresiu, ale reflexiu.
Fr. Šimon OP
