Jn 16, 29-33
Jednou z najťažších – ale aj najdôležitejších – vecí v živote je mať schopnosť pravdivého a realistického pohľadu na seba samého. Niekedy si totiž namýšľame, že niečo zvládnuté máme, ale v skutočnosti je to len naše zbožné prianie. Dnes sa učeníci oháňajú tým, že veria v Kristov božský pôvod. Ale Kristova jemná irónia naznačuje, že sa toho majú ešte veľa čo naučiť. Zdravému pohľadu na seba pomáhajú dve veci. Prvou je mať niekoho, kto nám povie úprimne pravdu do očí, aj keď nám to môže byť nepríjemné. Preto sme zodpovední, akými ľuďmi sa obklopujeme. A tou druhou potrebnou vecou je pokojný postoj pokory, aby sme dokázali prijať, že aj pravda, ktorá sa niekedy neľahko počúva, je pre nás v prvom rade vzácnym darom. Štekať a hrýzť, keď nám niekto hovorí pravdu, to vie každý z nás. Prijať ju a s jej pomocou rásť, to už spadá do oblasti umenia života.
Pane, uč nás byť vnímavými na bratské napomenutia od našich blížnych.
Fr. Damián, OP
