Mk 6, 34-44
Pri opise nasýtenia zástupu používa Marek presne tie isté slovné spojenia ako o pár kapitol neskôr pri opise Poslednej večere. Aj tam vezme do rúk chlieb, aj tam prednesie požehnanie, bude ho lámať a dávať ostatným. Pri nasýtení zástupu však pred týmto všetkým ešte pozdvihne oči k nebu. Tento maličký detail ukazuje podstatné nasmerovanie celého Ježišovho života. Všetko vo svojom živote čaká od Otca. A zároveň aj nám dáva najavo, aby sme ho nasledovali a hľadali pomoc v komsi väčšom, než sme my sami. Tento pohľad do neba sa nenachádza v iných evanjeliách, dokonca nie je ani súčasťou židovského obradu požehnania počas Paschy. Je vyjadrením Ježišovho vzťahu s Otcom. Jeho osobným, intímnym gestom. A isto nebolo náhodným, keďže si svedkovia zapamätali, že k nebu oči pozdvihol aj pri uzdravení dcéry Sýrofeničanky a slepca z Betsaidy.
Pane, nauč nás pozdvihnúť oči k nebu v náročných chvíľach nášho života.
Fr. Damián, OP
