Lk 11, 47-54
Väčšinou sa nám postavenie pomníka spája s vyjadrením úcty a vďačnosti voči zosnulému človeku. Ale Ježiš zjavne naráža na čosi iné. Veľmi jemnou iróniou pomenúva veci, aké sú. Kameň na hrobe má zabrániť prorokom, aby znova prehovorili: „Vaši otcovia zabíjali prorokov a vy sa uisťujete, aby mŕtvymi aj ostali. Len završujete dielo svojich otcov.“ Ježiš je Boh a pozná veľmi dobre ľudskú povahu, dielo svojich rúk. Vie, že je pre nás oveľa jednoduchšie navonok uznávať prorocké osobnosti, než pustiť sa do poctivej práce počúvať ich slová a meniť svoj život. Je jednoduchšie okiadzať niekoho kadidlom našich chvál, než na jeho podnet denne pracovať na skutočnej úprimnosti k sebe samému a na zvládaní našich vášní. To už radšej utíšime proroka pomníkom. Ale ani privalenie kameňa na hrob nakoniec neumlčí Božie Slovo, ktoré prišlo na svet, aby nás voviedlo do Božieho života v plnosti.
Pane, veď nás k tomu, aby sme neumlčiavali prorocké hlasy okolo nás.
Fr. Damián, OP
