Lk 18,1-8
Najťažšia chvíľa modlitby nie je tá, keď nevieme, čo povedať. Je to vtedy, keď povieme všetko a Boh mlčí. To je moment, keď sa z modlitby stáva zápas. Ako keď Jakub bojoval s Bohom celú noc (Gn 32,25). Ráno bol zranený, ale požehnaný. Aj my po modlitbe často odchádzame s ranou – neistoty, nevyslyšania –, ale práve táto rana je miesto, kde sa nás dotkol Boh. Boh neodkladá odpoveď preto, že by váhal, ale aby v nás prehĺbil dôveru, trpezlivosť a túžbu po ňom samom. Nie viera v zázraky, ale viera v Boha aj bez zázrakov je skutočná.
Otče, spomeň si na mňa, keď tvoje mlčanie bude skúškou mojej viery.
Fr. Samuel, OP
