Dnes slávime sviatok nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Ježiš je kňazom pre nás, nie pre seba. Lebo prináša večnému Otcovi priania a prejavy úcty celého ľudského pokolenia. „Vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával.“ V tomto geste spája vlastnú smrť, lebo tú predstavuje lámaný chlieb, s požehnaním. Oslavuje Otca za každodenný chlieb, ale oslavuje Ho tiež deň pred smrťou, a dokonca vo chvíli svojej smrti.
Ježiš je tiež obetou, ale pre nás, keď seba samého dáva namiesto človeka, oddaného hriechu. „Vezmite, to je moje telo.“ Ježiša dáva svoje telo. Tak ako ho dal žene, aby mu pomazala nohy vzácnym olejom (Mk 14, 4). Dal ho aj tým, čo ho zradili, zabili. Ježiš dáva sám seba do rúk ľudí, aby s ním urobili, čo chcú. Nik mu nemôže zobrať život, lebo On bol prvý, ktorý ho daroval!
Sviatosť krstu dáva človekovi účasť na Kristovom kňazstve. Svätý Pavol žiada od všetkých kresťanov, aby zmýšľali o sebe tak, ako Ježiš. On zomrel za všetkých ľudí, aby už nik nežil len pre seba. Lebo žiť len pre seba je trápenie. Ale aby sme žili pre iných v postoji obety, dali druhému svoj čas, svoju prítomnosť, svoju pozornosť.
Fr. Šimon OP
