Lk 12,39-48
Jednou z veľkých tém v západnom myslení je prechod od technického opisu vecí k morálnemu hodnoteniu. Napríklad opis hodiniek. Ak sú hodinky ľahké, spoľahlivé, presné, elegantné… stále od týchto kvalít nemôžeme prísť k záveru, že sú dobré, hoci v každodennej praxi to tak robíme. A to nehovoriac o opise kvalít ľudí. Niečo podobné sa deje v dnešnom evanjeliu. Čítame tu o dvoch správcoch, ktorí dostali zadarmo veci, ľudí a zodpovednosť od Pána. Ak človek vníma dar ako osobné obohatenie, príležitosť pre egoizmus a nasýtenie vlastných túžob, môže sa stať, že sa stane nevďačným k Darcovi. No keď dar prijme ako službu Bohu a blížnym, uvedomí si nielen morálnu povinnosť, ale oveľa viac. Uvedomí si, že nikdy nechce byť nevďačným k Darcovi, a to prenáša celý rozmer života na veľmi osobnú rovinu viery, nádeje a lásky k Bohu i blížnym.
Pane, pomáhaj nám prijímať tvoje dary v Duchu vďačnosti a služby.
Fr. Irenej, OP
