Jn 6,30-35
Úloha Mojžiša v príbehu o vyslobodení Izraelitov z Egyptského otroctva je veľmi poučná. Tak dnešný čitateľ, ako aj Mojžišov súčasník si mohli myslieť, že to bol počin jednotlivca, ktorý mal až nadľudské schopnosti. Zvolať desať rán na Egypt, rozdeliť Červené more, dať chlieb a mäso veľkému zástupu ľudí, vyviesť vodu zo skaly… Ježiš v dnešnom úryvku hovorí svojim poslucháčom, že to nie Mojžiš, ale Boh skrze neho robil všetky tieto znamenia. To, čo bolo hlboko ľudské v Mojžišovom príbehu, je vedomie svojej nedostatočnosti na výzvy, ktoré stáli pred ním. Je to práve Mojžišova pokora a ochota stretávať sa s Bohom v stánku stretnutia v momentoch modlitby a rozhovoru, ktoré mu pomáhali obstáť v hodine skúšky nie svojimi silami, ale v sile Božej milosti.
Bože, pomáhaj nám stávať sa dobrými nástrojmi v tvojich rukách.
Fr. Irenej, OP
