Už židovský filozof z Ježišových čias, Filón z Alexandrie, používa termín „priatelia“ na „múdrych ľudí“, ktorí sú Božími priateľmi a nie jeho otrokmi. Ešte dávno predtým starozákonná Kniha múdrosti hovorila o Božích priateľoch ako o „múdrych ľuďoch“. Múdrosť z nich robí Božích priateľov. Ježiš nám prišiel odovzdať pravdu o Otcovi, o svojom poslaní, pravdu o svete. Byť priateľom už nie je čosi vyhradené hŕstke vyvolených, ale je to vlastnosť všetkých, čo uveria. Viera v Kristom odovzdané pravdy je teda tou formou múdrosti, ktorá na nás niečo radikálne mení. Robí nás slobodnými, vstupujeme do okruhu intímnych priateľov nášho Boha. Čosi nám o tom privilégiu môže povedať aj sám Mojžiš, ktorého Písmo opisuje ako Božieho priateľa a ktorý sa mohol rozprávať s Bohom z tváre do tváre.
Pane, urob nás svojimi priateľmi.
Fr. Damián, OP
