Jn 6,1-15
Naša logika nás často presviedča o nemožnosti tam, kde Božia moc pripravuje zázrak. Boh nežiada, aby sme najprv videli riešenie. Žiada od nás, aby sme mu najskôr dôverovali. Keď Ježiš berie chleby a ryby, vzdáva vďaky a rozdáva, nedáva len jedlo pre telo. Dáva predobraz Eucharistie, kde on sám bude chlebom pre naše duše. Pretože najväčší hlad ľudí nie je hlad tela, ale hlad srdca. Hlad po Bohu. Hlad po pravde, láske a večnom šťastí. Pán Ježiš preto neprišiel len nasýtiť telá. Prišiel, aby nasýtil večnosť v nás. Práve v Eucharistii opakuje ten istý zázrak každý deň: berie obyčajný chlieb a premieňa ho na seba – Chlieb, ktorý sa nikdy neminie, Lásku, ktorá sa nikdy neunaví, a Kráľa, ktorý vládne v tichu nášho srdca.
Ježišu, nauč ma dôverovať ti, aj keď nevidím riešenie.
Fr. Samuel, OP
