Na Písme je pekné, ako Boh nerobí skratky. Vždy, keď sa v Biblii hovorí o nejakom hriechu, páde alebo nešťastí, tak Boh pozýva ľudí k slobode, no neušetrí ich cesty k nej. Akoby cesta k tejto slobode v sebe ukrývala čas a možnosť, aby sa ľudia a Boh mohli zblížiť, poznať, dôverovať si a prehĺbiť lásku. V tomto kontexte môžeme čítať typológiu Evy ako matky živých, cez ktorú k nám prišiel hriech, a Máriu, novú Evu, cez ktorú k nám prišiel Kristus a v ňom plnosť života bez hriechu. Preto už v období prvých cirkevných otcov uvažovali o tejto paralele: čo Eva svojou neposlušnosťou zaviazala, to Mária svojou poslušnosťou rozväzuje. Odtiaľ pochádza tradícia Márie, Rozväzovateľky uzlov.
Panna Mária, vypros nám milosť sily v zápase s hriechom a milosť dôvery v láske k Bohu.
Fr. Irenej, OP
