Mk 2,23 – 3,6
Dávid uteká pred Saulom. Jeden deň však už pre jeho chlapov niet čo jesť. A tak navštívi kňazov, aby si vypýtal jedlo. Tí však majú len chleby určené pre Boha, ktoré vymieňajú raz v týždni ako obetu Bohu. Ten chlieb je Boží, ale ten pomazaný kňaz ho dá pomazanému Dávidovi. A ten ním nakŕmil svoju družinu. To je prvé miesto v Biblii, kde sa Boží chlieb skrze osobu Mesiáša, Pomazaného, Dávida, stáva chlebom ľudí.
Keď raz Kristus so svojou družinou prechádza krajinou a jedia, čo je nedovolené, tým, čo sa sťažujú, Kristus vyčíta, že nepoznajú Božie slovo. Na začiatku svojho pôsobenia tak stanovuje svoj program: že Boží chlieb sa stane skrze konanie Mesiáša chlebom ľudí. Že jeho vlastné telo sa stane pokrmom pre nás. A že nič mu nezabráni, aby sa tak stalo. Ani príkaz o sobote.
Pane, pomôž nám pochopiť, že prikázania slúžia človeku a nie opačne.
Fr. Damián, OP
