Mt 16, 13-19
Z pohľadu archívnych záznamov Rímskej ríše by svätí Peter a Pavol boli považovaní za zločincov. Vyznávali totiž, že nejakých tridsať rokov pred ich vlastnou smrťou Rimania popravili niekoho, o kom obaja tvrdili, že bol vykupiteľom sveta. Peter a Pavol nechceli porušovať zákony ani nepovzbudzovali k vzbure. Neboli kriminálnikmi. Ale boli si vedomí, že Boha treba viac počúvať než ľudí a že to, čo zažili, si nemohli nechať iba pre seba. Boli hnaní špecifickým impulzom, aby hovorili pravdu, ktorá sa nedá skryť alebo potlačiť. Existuje grécke slovo, ktoré opisuje tento impulz. Je to slovo „parrhesia“, ktoré znamená schopnosť hovoriť pravdu, doslova povedať všetko. Je to kľúčové slovo v Skutkoch apoštolov: svätý Peter hovorí s parrhesiou na Turíce, Cirkev v Jeruzaleme žiada o dar „parrhesie“ a na konci Skutkov, keď svätý Pavol v Ríme čaká na súd, je schopný učiť s „parrhesiou“. Niekedy môže byť väzenie tým najlepším miestom, odkiaľ možno učiť pravdu. „Parrhesia“ nepozná prekážky, pretože je to Božia pravda. Dnes nás naši milovaní zločinci učia nielen pravde, ale aj tomu, ako ju hlásať.
Pane, nauč nás hovoriť odvážne, priamo a bez pretvárky.
Fr. Damián, OP
