Veľkňazi, učitelia Zákona a starší zistili, že nedokážu Ježiša poraziť v diskusii. Uvedomili si, že sa stali terčom Ježišovho podobenstva o zlých vinohradníkoch. Preto hľadali pomoc v snahe zdiskreditovať Ježiša. Podarilo sa im získať podporu ďalších židovských skupín. Cieľom tentoraz bolo spôsobiť Ježišovi problémy u rímskych úradov alebo širokej verejnosti. „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“
Ich pasca sa zdá byť dokonalá. Ak povie, že netreba platiť daň cisárovi, bude odstránený Rimanmi, ktorí okupovali Palestínu. Ak povie, že treba platiť, znepriatelí si ľud, ktorý očakáva politického mesiáša, ktorý sa ujme vlády a prinesie slobodu od cudzej nadvlády. Ježiš stojí pred dilemou, ani jedna z možností, ktoré mu predložili, nie je dobrá.
Ježiš sa vyhol aj tejto pasci tak, že poukázal na hlbší problém: „Dávať Bohu, čo patrí Bohu.“ Ako je na minci obraz cisára a patrí cisárovi, tak človek je Božím obrazom a teda patrí Bohu. Daň, ktorú má človek platiť Bohu, znamená darovať sa Mu, milovať Ho celým srdcom a blížneho ako seba samého. „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Ježiš prehliadol ich lichôtky a pokrytectvo. Odporcovia v úžase zmĺkli a ustúpili.
Fr. Šimon, OP
