Mt 5,20-26
Niekedy si peklo prestavujeme ako realitu, ktorá bude po smrti a v ktorú dúfame, že sa jej vyhneme. Alebo na peklo radšej nemyslíme vôbec. Odsúdenie do pekla vnímame ako arbitrárne rozhodnutie Boha, posledného sudcu. A je pravda, že tradícia viery o tejto podobe hovorí. No Ježiš ide ešte ďalej a hovorí, že peklo nie je vzdialená realita určená pre najväčších hriešnikov. Každá zásadná hádka v blízkych vzťahoch. Každé pohŕdanie a opovrhovanie „bohapustými bláznami“ a „hlupákmi“ je miestom, v ktorom sa vynášajú súdy. Ale nie zo strany Boha, ale z našej strany. Špirála tejto nenávisti a opovrhnutia nás už za života môže priviesť do stavu podobného peklu. No Ježiš nielen poukazuje na túto možnosť, ale ponúka východisko. „… choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“
Ježišu, ty si premohol brány pekla, veď nás po ceste k večnosti.
Fr. Irenej, OP
