Lk 7, 19-23

Ján je vo väzení a začína mať pochybnosti o Ježišovi. Zavolal si dvoch svojich učeníkov a poslal ich za ním s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš si je vedomý, že aj pre Jána sú jeho kritériá neudržateľné. Ježiš začína etapu, v ktorej kladie bokom akúkoľvek predstavu, že človek sa vyrovná s tým, čo On očakáva, a rozhodne sa k úplnému darovaniu bez hraníc. „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

Viera bez pochybnosti a premýšľania sa môže stať nebezpečná, slepá, fanatická. A treba pochybovať aj o svojom pochybovaní, aby sme sa nedostali do skepticizmu alebo cynizmu. „Poklad viery, to nie je niečo ako truhlica, ktorú zavrieme a sadneme si na ňu.“ (Sv. Augustín, 354-430)

Viera potrebuje stále nové vyjadrenie. „Keby sme hovorili o viere to isté, čo nám vraveli naši starí rodičia, tak by sme povedali niečo iné než nám povedali predkovia.“ (Kardinál Noumen,1801-1890) Je to dôležité preto, lebo jazyk sa vyvíja, a ak chceme byť verní obsahu, potrebujeme meniť formu. Ako dieťa vyrastá z detských šiat a potrebuje väčšie.

Fr. Šimon OP

Share This