Víno vo všeobecnosti symbolizuje nápoj bohov. V židovskej tradícii verili, že vínny štep bol vynesený z rajskej záhrady Eden a mal byť znakom a predpoveďou návratu človeka do raja. Pre ľudstvo bol taký cenný, že počas potopy sa Noe špeciálne staral o semienka tohto plodu, aby ich po skončení potopy opäť zasadil. Ježiš nám dnes hovorí: „Ja som pravý vinič.“ A nepravý je kto? Nie je potrebné hľadať falošný, nepravý vinič, ale jednoducho si uvedomiť, že celé stvorenie máme chápať ako tieň, náčrt, skicu, ktorá objaví svoju hodnotu a význam až v okamihu zjavenia opravdivého viniča, ktorým je Ježiš. „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ (Jn 1, 3)
V staroveku vysvetľovali „pravý vinič“ porovnaním tieňa so skutočnosťou. Tieň predpokladá skutočnosť, nejaký objekt, telo. Inak by svetlo nemohlo vytvoriť tieň, ktorý je jeho odrazom. Cirkevní otcovia preto už v staroveku videli vo všetkých udalostiach, postavách dejín starého zákona, tieň pravdy, ktorá sa stotožňuje so Slovom, ktoré sa stalo telom v Ježišovi z Nazareta. Najskôr sa zjavoval tieň, ktorý by sa nikdy nemohol zjaviť, keby večné Slovo nebolo príčinou tohto tieňa.
Túto skutočnosť si uvedomil osemdesiatštyriročný pán, ktorého nedávno v nemocnici lekári odpojili z prístroja na pľúcnu ventiláciu a vystavili mu účet, ktorý má zaplatiť za umele dýchanie. Zrazu sa tento pán rozplakal. Nie preto, že by nemal z čoho zaplatiť požadovanú sumu, ale uvedomil si, že osemdesiatštyri rokov dýchal zadarmo a nikto za to od neho nič nežiadal. A on sa Tomu, vďaka ktorému dýcha, ešte ani raz v živote nepoďakoval. „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
Fr. Šimon OP
