Lk 1, 39-56
Dnes je Panna Mária vzatá do neba. Jej oslávenie nám komunikuje čosi z pravdy o Bohu, čo by mal počuť celý dnešný svet. Čo presne? Že Boh má obrovskú úctu k telu človeka, k telu ženy. V dnešnom svete je to nesmierne spochybňovaná skutočnosť: či je to hodnota života pri narodení človeka, či pri konci nášho putovania, či je to úcta k telu ženy v našej kultúre. Nanebovzatie Panny Márie, jej oslava, je predznamenaním toho, čo čaká aj nás pri zmŕtvychvstaní tela. Jej nanebovzatie je pripomenutím, že naše telo je vzácnym nástrojom zjavenia Boha vo svete, a preto patrí Bohu. Dnes sme pozvaní, aby to, ako žijeme a čo konáme, komunikovalo čosi z Božej krásy, pravdy, lásky. A niet lepšieho spôsobu, ako si úctu Boha k našej telesnosti uvedomiť, než keď si my sami uctíme a prijmeme jeho telo. Práve preto sme dnes zvláštnym spôsobom pozvaní sláviť Eucharistiu.
Pane, nauč nás úcte k nášmu ľudskému telu.
Fr. Damián, OP
