„A hneď ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“ Ježiš začína rekonštrukciu raja. Opakom je rekonštrukcia, o ktorú sa usiluje Noe a jemu podobní v dejinách. Po skončení potopy Noe vysadil vinicu. Keď si upil z vína, opitý a obnažený ležal vo svojom stane. (Gn 9, 20-21) Možno chcel, aby bolo tak, ako v raji pred hriechom. Žiaľ, v opojení padá aj on, poznáva hanbu, nahotu, ako prvý človek Adam. Ľudia si vedia poradiť s katastrofou v živote, ale sú bezbranní voči rozkoši, ktorú hľadajú mimo Boha.
Ježiš obnovuje raj na púšti. Nie vo vinnej záhrade ako Noe. Je uprostred zvierat, anjeli mu posluhujú a satan pokúša. Scéna ako v raji. (Gn 2-3) Ježiš je solidárny s hriešnym človekom, osobne vyskúšal púšť a ako jediný má schopnosť pretvoriť ju na záhradu. Urobil to zrieknutím sa rajských podmienok a… podarilo sa!
Náš svet sa stal púšťou, miestom vyhnanstva, smrti, démonov, ale aj neobyčajnej blízkosti Boha. Na začiatku pôstu „Duch hnal“ Ježiša na púšť, medzi nás. Opúšťať rytmus každodennosti, vzdať sa mnohých užitočných vecí, aby sme zazreli toho, kto dáva všetkému zmysel. Pôst je dar, príležitosť spoznať svoju púšť. Tam na mňa čaká Ježiš, ktorý vie zrekonštruovať to, čo sa rozpadlo, zhorelo na prach a dym. Z črepín a popola poskladá môj život, aby som ho zazrel tak, ako ho vidí Boh, že to, čo stvoril je veľmi dobré.
Fr. Šimon OP
