Mladé rodiny dnes čelia mnohým výzvam a situáciám, ktoré ich oslabujú a oberajú o silu venovať sa často aj dôležitým veciam. Popri bežných povinnostiach a starostiach skĺzneme do stavu, kedy náš duchovný život ide bokom a výchova našich detí je o to náročnejšia. Nepovažujeme to za správne, preto sme sa rozhodli posilniť náš duchovný život a prežiť spoločný víkend s našimi deťmi mimo domu v krásnom prostredí bývalého kláštora.
Na sviatok našej patrónky Sedembolestnej Panny Márie sme pricestovali do Hronského Beňadika, kde sme sa stretli aj s ďalšími rodinami našej farnosti a s pátrom Rafaelom, ktorý bol ochotný viesť našu duchovnú obnovu. Najprv sme spoznali prostredie, kde strávime najbližší víkend, a potom sme v miestnej kaplnke slávili svätú omšu. Počas nej sme mali možnosť predostrieť nášmu Bohu všetky naše prosby. Každá rodina vzala do rúk misku s hostiami a spoločne do tohto chleba „vložili“ svoje túžby, vďaky, obety s dôverou, že Pán sa o ne postará.
Keďže celý víkend sme plánovali stráviť ako rodiny aj so svojimi deťmi, prednášková časť programu bola rozdelená zvlášť pre otcov a zvlášť pre mamy, aby sa vždy tá druhá polovička mohla venovať deťom. Už v prvý večer sme začali prednáškový cyklus na tému Štyri Ježišove lekcie lásky. Páter Rafael nám bližšie rozobral vzťah Ježiša s Petrom od jeho povolania až po odpustenie Petrovej zrady. Naučili sme sa, že máme byť iniciátormi v láske nielen v rodine, ale aj ku každému blížnemu. Dať preč svoje ego, ktoré bráni spokojnosti v rodine, a na prvom mieste mať vždy Boha. Cez úryvky z evanjelií sme si pripomenuli, že sa nemáme spoliehať len na svoje sily, pretože len s Pánom Ježišom dokážeme veci, o ktorých si myslíme, že na ne nemáme. Páter Rafael nám opäť prízvukoval, že máme všetko odovzdať Bohu, dovoliť Mu, aby robil v našich životoch správne veci a dôverovať Mu. Na záver sme rozobrali tému odpúšťania, ktoré je vo vzťahoch veľmi dôležité. Náš duchovný otec nám radil, aby sme vždy odpúšťali druhým, lebo len málokto si vie uvedomiť svoju chybu a poprosiť o odpustenie. Dodal, že neodpustením škodíme len sebe a oberáme sa o pokoj.
Celý víkend sme mali krásne slnečné počasie a v obci bol aj jarmok. V sobotu počas chlapskej prednášky ženy zobrali detičky na prechádzku a pozreli sme si stánky. Neskôr, kým mali maminy prednášku, ockovia využili tento čas a dopriali deťom zmrzlinu. Popoludní sme išli na prehliadku baziliky a múzea v Hronskom Beňadiku. Navštívili sme kaplnku, v ktorej je jedna z najvzácnejších relikvií na Slovensku – relikvia Kristovej krvi. Mohli sme sa pri nej pomodliť a uctiť si tak najväčšiu Ježišovu obetu za nás.
Podvečer pokračoval náš duchovný program adoráciou. Opäť sme mohli zažiť niečo výnimočné, pretože každá rodina mala vyhradený svoj čas pred Sviatosťou Oltárnou. Mohli sme prísť blízko pred oltár, kľačať priamo pred naším Pánom a spoločne sa modliť. Predostreli sme Bohu naše ťažkosti, ale aj radosti. Bolo krásne vidieť, ako sa modlia aj deti, aké túžby majú vo svojich srdiečkach a ako ich dokážu položiť pred Pána Ježiša. Bol to vzácny čas, ktorý nemáme možnosť zažiť hocikedy a myslím si, že pre viacerých to bolo aj hlboké emotívne stretnutie svojej rodiny s naším Bohom.
Po večerných prednáškach, keď už takmer všetky deti spali, sa rodičia stretli v „obývačke“ a strávili sme spolu pohodový večer, lepšie sme sa spoznali, ale aj utužili už fungujúce priateľstvá. Posledný deň našich cvičení sme mali zmenu a svätú omšu sme slávili spoločne s miestnymi veriacimi v bazilike. Po spoločnom obede a výbornej kávičke z kláštornej kaviarne sme sa vydali na cestu domov.
Duchovné cvičenia boli veľkým obohatením nášho rodinného života. Zažili sme spoločný čas, povzbudivé prednášky a výnimočné duchovné aktivity. Do celého víkendu boli zapojené aj naše deti, ranné modlitby patrili práve im, predmodlievali sa Zdravasy, spievali známe chválové piesne, chlapci miništrovali a naši „veľkáči“ čítali na svätej omši. Hoci sme zo začiatku mali obavu, ako zvládneme takýto víkend aj s malými deťmi, boli sme milo prekvapení, ako sa dokázali zapojiť, a tešili sme sa, že aj oni si vytvorili pekné kamarátstva s deťmi, ktoré budú aj naďalej stretávať v kostole na svätých omšiach či iných farských akciách.
Spoločný víkend vnímali pozitívne aj ďalšie rodiny. Manželia Koštialovci prišli so svojimi dvoma synčekmi a duchovné cvičenia im dodali potrebnú silu: „Prepotrebné pookriatie tela i duše v krásnom, sakrálnom, historickom a rodinnom prostredí zároveň. Deti si našli svoje miesto pri spoločnej hre a zároveň vedené príkladom rodičov využívali možnosti zapájania sa do duchovných aktivít. Rodičia vo vzácnych chvíľach stíšenia sa pri prednáškach, v tichu v kaplnke či v rozhovoroch čerpali duchovnú silu. Výborný prvý ročník rodinných duchovných cvičení.“
Nesmierna vďaka patrí nášmu farskému administrátorovi pátrovi Rafaelovi, ktorý nás celý víkend viedol, povzbudzoval a pripravil si pre nás naozaj výnimočný program. Veríme, že takéto duchovné cvičenia sa stanú v našej farnosti tradíciou a o rok sa pridajú aj ďalšie rodiny, ktoré cítia potrebu obnoviť svoj duchovný život a stráviť pekný víkend s priateľmi.
Alžbeta Paulíková
