„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu.“ Starec Simeon mal pred očami štyridsaťdňové dieťa a videl v ňom potechu Izraela a svetlo pre všetkých ľudí. Potechou pre Simeona nie sú zdvorilostné frázy, očakáva Boha, ktorý sa postaví po jeho boku. Simeon už nemá čo robiť na tejto zemi, lebo videl Spasiteľa. „Teraz prepustíš, Pane…“
Kto svojimi očami vidí Spasiteľa, ten už môže vidieť všetko, dokonca aj smrť. Lebo najväčší problém pre každého človeka je hriech, ktorý porodí smrť. Je to koreň všetkých problémov. Prečo? Lebo človek v hriechu, v smrti potrebuje niekoho, kto sa postaví vedľa neho. V takej situácii nepotrebuje toho, kto mu pripomenie jeho zlé skutky… ale spásu, čiže definitívnu záchranu.
Simeon, hoci bol starcom, hľadel dopredu, očakával. Aj nás dnes učí hľadieť do budúcnosti, že Boh chce byť po našom boku vždy, aby sme zakúšali blízkosť Ježiša v každej situácii. On nás miluje skôr, ako sa obrátime, miluje nás dokonca aj vtedy, keď sa neobrátime, a vždy chce stáť pri našom boku. To je skutočná potecha, ktorú videl Simeon.
Fr. Šimon OP
