„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca.“ Ako tomu rozumieť? V knihe Genezis je opísaný príbeh Jakubovho syna Jozefa, ktorého vlastní bratia, zo závisti predali do otroctva. Boh však nezabudol na Jozefa a jeho vernosť Zákonu. Dobre zvládol životné pády, preto ním neotriasol ani úspech. Faraón mu povedal: „Pozri, ustanovil som ťa nad celou egyptskou krajinou!“ (Gn 41, 41)
Niečo podobné urobil Boh, keď stvoril človeka. V ľudskom vnútri je dramatický zápas medzi dobrom a zlom, svetlom a tmou, zmätok názorov, citov, myšlienok, náklonností… Aby bol vo vnútri človeka poriadok, Boh určil vôľu, aby vládla nad celou bytosťou. Kto ovláda vôľu, má v rukách celého človeka, vládne celému vnútornému svetu. Boh pozná človeka, preto sa špeciálne obracia na vôľu.
Svätý František Saleský (1567-1622) to opisoval spôsobom, že vôľa sa chce vydať. Ľudská vôľa je krásna a príjemná slečna. Okolo seba má nápadníkov, ktorí sa chcú s ňou zosobášiť. Dokiaľ nepodá ruku jednému z nich, všetkých má vo svojich rukách. Lebo všetci sa chcú s ňou oženiť. Ak však jednému povie: „Ty budeš mojím manželom,“ čo sa stane? Už nebude vládnuť ona, ale jej budúci manžel, ktorý sa stal jej pánom. Aj Boh je jeden z uchádzačov. Chce sa oženiť s našou vôľou. Ak vôľa nesúhlasí, nič nezmôže, lebo je slobodná.
Nie je možné milovať z celého srdca, bez zapojenia vlastnej vôle. Veriacim nie je ten, kto verí, že Boh je. Človek sa stáva veriacim vtedy, ak uzná vládu Boha nad sebou. „Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Mt 6, 10) Kto vládne nad mojím životom?
Fr. Šimon OP
