Sv. Klára, pannaZakladateľka klarisiek
Relikvia ex ossibus (z kostí)

Narodenie: asi 1194, Assisi, Taliansko;
Smrť: 11. august 1253 (asi 59 ročná), Assisi, Taliansko;
Kanonizácia: 15. august 1255, Alexander IV.;
Sviatok: 11. august

Životopis: Narodila sa vo vznešenej šľachtickej rodine. Už ako dievča zatúžila patriť iba Kristovi. Podľa príkladu svojho rodáka Františka a svojich dvoch bratrancov Silvestra a Rufína, ktorí sa k nemu pridali, opustila svet, aby mohla žiť v chudobe podľa ideálu evanjelia. Prijala od Františka rehoľné rúcho (na Kvetnú nedeľu 18. marca 1212) a po krátkom pobyte u benediktínok jej František pripravil malé prístrešie pri kostolíku sv. Damiána. Neskôr sa k nej pridali aj jej rodné sestry Agnesa a Beatrice (po smrti otca aj jej matka Ortulana) a iné vznešené dievčatá z Assisi. Tak sa zrodil Druhý františkánsky rád a Klára sa stala jeho matkou. Nazývali ich chudobné panie od svätého Damiána, neskoršie klarisky. Klára viedla život v prísnej chudobe a v kontemplácii. Milovala Krista z celej duše, s láskou sa starala o svoje spolusestry a vytrvalo pracovala. Vo svojich chorobách bola trpezlivá a šťastná, že môže trpieť spolu s Kristom. Mocou kríža vyháňala diablov a uzdravila chorých. K jej zázrakom patrí aj odvrátenie pohanských Saracénov, keď im vyšla v ústrety s Eucharistiou v monštrancii v rukách. Zomrela po takmer tridsať rokov trvajúcej chorobe, ktorá ju väčšinou pútala na lôžko. Popri chorobe robila aspoň ručné práce, aby nezaháľala. Jej pohrebu sa zúčastnil sám pápež Inocent IV..

Pomoc: patrónka klarisiek, Assisi, zlatníkov, výšivkárok, sklenárov, maliarov na skle, pred horúčkou a očnými chorobami, slepých, televízie (Pius XII.), rádia, telegrafov a telefonistov; práčiek;

„Je to iste šťastná a nanajvýš chvályhodná výmena: opustiť pozemské pre večné, pomocou pozemského si zaslúžiť nebeské, získať stokrát viac za jedno a k tomu ešte blažený život bez konca.“ (z 1. listu sv. Kláry sv. Anežke Českej)