Svätá Margita Uhorská, pannaRelikvia ex ossibus (z kostí)

Narodenie: 27. január 1242, hrad Zniev (dnešné Slovensko) alebo pevnosť Klis (dnešné Chorvátsko)
Smrť: 18. január 1270 (28 ročná), Zajačí ostrov, Buda (dnešný Margitin ostrov v Budapešti), dnešné Maďarsko
Beatifikácia: 24. august 1804, Pius VII.
Kanonizácia: 19. november 1943, Pius XII.
Sviatok: 18. január

Životopis: Narodila sa ako ôsme z desiatich detí uhorského kráľa Belu IV. a byzantskej princeznej Márie Laskaris. Jej tetou bola sv. Alžbeta Uhorská a jej sestry Kingu a Jolentu Cirkev uctieva ako sväté. Narodila sa v dobe, keď do Európy vtrhli hordy Tatárov. Jej otec Belo IV. v najvyššej núdzi ponúkol Bohu svoju dcéru Margitu ešte pred jej narodením ako obetu za oslobodenie svojej krajiny. Vo svojich troch rokoch bola zverená na výchovu dominikánskym mníškam do Veszprému. Sama sa však rozhodla stať sa dominikánskou mníškou. Jednoznačne odmietala návrhy na sobáš. Jej otec pre ňu vybudoval kláštor na Zajačom ostrove na Dunaji (dnes Ostrov sv. Margity v Budapešti). Ako dvanásťročná tam zložila rehoľnú profesiu do rúk Magistra rehole Humberta de Romans. Žila v skrytosti a v sebaobetovaní. Obdivuhodne rýchlo kráčala k vrcholu dokonalosti a celkom sa odovzdala ukrižovanému Kristovi. Horela nevšednou láskou k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu Spasiteľa. Vynikala úctou k Duchu Svätému a blahoslavenej Panne Márii. Seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu od tatárskych nájazdov. Nikdy nevystupovala ako kráľovská dcéra, vynikala pokornou službou voči svojim spolusestrám a tvrdými kajúcimi skutkami. Jej základnými kresťanskými čnosťami bola kresťanská pokora, skromnosť a obetavá služba núdznym skutkami milosrdenstva. Keď v roku 1262 vypukli nezhody medzi otcom, kráľom Belom IV. a jej bratom Štefanom, čo viedlo k občianskej vojne, Margita to veľmi ťažko znášala. Nebála sa vytknúť obom rivalom ich sebectvo a bezcitnosť. Sama sa modlila a konala kajúce skutky za svoju rodinu a národ, seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu. Dosiahla uzmierenia medzi otcom a jej bratom, ktoré sa uskutočnilo v roku 1266 na Ostrove Panny Márie v jej prítomnosti.

Pomoc: za zmierenie v rodine; za vlasť; vzor dievčat a žien; pomocníčka v chorobe a v akomkoľvek súžení.

Obetuj Pánu Bohu svoje telo i svoju dušu, nech tvoje srdce bije vždy pre Pána Boha či k Pánu Bohu, tak, aby ani smrť ani iný dôvod nemohli ťa odviesť od lásky k Bohu.“ (sv. Margita Uhorská)