Svätý Anton PaduánskyDoctor evangelicus (evanjeliový učiteľ)
Relikvia ex indumentis (z odevu)

Narodenie: cca 15. august 1195, Lisabon, Portugalsko
Smrť: 13. jún 1231 (36 ročný), Padova, Taliansko
Kanonizácia: 30. máj 1232, Gregor IX.
Sviatok: 13. jún

Životopis: Narodil sa v zbožnej šľachtickej rodine. Vstúpil do rehole augustiniánskych kanonikov a po dokončení štúdií prijal kňazskú vysviacku. V roku 1220 sa stal františkánom a prijal meno Anton. Odišiel hlásať evanjelium do Afriky, ale veľmi skoro ochorel a musel sa vrátiť do Európy. Po krátkom pobyte v kláštore na Sicílii sa stretol so sv. Františkom a na jeho prianie potom ako prvý vo svojom ráde učil rehoľných spolubratov teológiu. V severnom Taliansku kázal proti katarom, v južnom Francúzsku proti sekte albigéncov, po návrate do Talianska proti úžerníkom a zasadzoval sa za práva chudobných. Na jeho kázne prichádzali tisíce ľudí. Obrátil mnoho bludárov. Napísal reči preniknuté múdrosťou a dobrotou. Mal dar bilokácie a čítania v ľudských dušiach. Anton mimoriadnym spôsobom prispel k rozvoju františkánskej duchovnosti prostredníctvom svojich výnimočných darov: inteligencie, vyrovnanosti, apoštolskej horlivosti a predovšetkým prostredníctvom mystického zápalu. V deň smrti zoslabol, prijal sviatosti a plný radosti s pohľadom na nebo povedal: „Vidím svojho Pána“. Pomodlil sa kajúce žalmy a počas tejto modlitby zomrel.
Pomoc: patrón chudobných, sociálnych pracovníkov, manželov, žien, detí, pekárov, baníkov, cestovateľov, pastierov svíň; pri hľadaní stratených veci, pred morom, horúčkou; pred mocou diabla;

„Kristus, ktorý je tvojím životom, visí priamo pred tebou, aby si sa pozeral na kríž ako do zrkadla. V ňom môžeš spoznať aké smrteľné boli tvoje rany, ktoré žiadny liek nemohol zahojiť, jedine krv Božieho Syna. Ak sa budeš dobre pozerať, uvedomíš si, aká veľká je tvoja ľudská dôstojnosť a tvoja hodnota… Na žiadnom inom mieste si človek nemôže lepšie uvedomiť svoju hodnotu, než práve vtedy, keď pozerá do zrkadla kríža.“ (sv. Anton Paduánsky)