Gnieznianský arcibiskup a pustovník
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo roku 1138, Koźmin, dnešné Poľsko
Smrť: 10. jún 1182, Dobrów, dnešné Poľsko
Beatifikácia: 27. máj 1925, Pius XI.
Sviatok: 10. jún
Životopis: Narodil sa v šľachtickej rodine, ktorá bola spríbuznená so sv. Vojtechom. Detstvo strávil u rodičov Mikuláša (gnieznianskeho kastelána) a Kataríny (z rodu Gryfitovcov, je teda možné, že bol príbuzným bl. Bronislavy). Už v detstve vynikal zbožnosťou a láskou k samote. Študoval v katedrálnej škole v Gniezne a následne spolu so svojím bratom Bohuchvalom v Paríži. Po návrate do vlasti sa ujal správy otcovského dedičstva a jeho brat Bohuchval vstúpil k cisterciánom v Łekne. Bohumil prijal kňazské svätenie a vstúpil na dvor svojho uja (matkinho brata), arcibiskupa Jána. Ujal sa správy farnosti v Dobrove, kde sa snažil medzi veriacimi rozširovať dobré zvyky a likvidovať pohanské pozostalosti. Stal sa dekanom kapituly kanonikov v Gniezne. Tí ho po smrti biskupa Jána zvolili za arcibiskupa. Vynikal veľkým milosrdenstvom a neobyčajnou pokorou. Ako arcibiskup podporoval kláštory, budoval kostoly a zmierňoval spory. Bol otcom chudobných a sirôt, ochrancom strápených a slávnym kazateľom, rozširoval vieru, staral sa o duchovenstvo a školy. Keď však videl bezvýslednosť svojho trojročného úsilia o obnovenie cirkevnej disciplíny, ktorá napriek jeho vizitáciám začala upadať, ďalej zhýralý život kňazov a drancovanie cirkevného majetku rytierskym stavom, rozhodol sa odstúpiť z riadenia diecézy. Podľa príkladu svojho príbuzného svätého Vojtecha preto žiadal pápeža Alexandra III. skrze jeho legáta Petra o uvoľnenie z biskupskej služby. Odobral do pustovne pri Dobrove, aby tam strávil svoj život v samote a kontemplácii na modlitbách, v pôstoch, bdeniach a rôznych umŕtvovaniach podľa kamaldulskej reguly ako pokánie za blúdiacich veriacich v Krista a prosil za ich obrátenie. Každú nedeľu však pre veriacich z okolia slávil sv. omšu a kázal. Životopisci uvádzajú, že už za života vykonal mnoho zázrakov (kriesil mŕtvych, rozmnožoval chlieb, chodil po vode, zabezpečil dobrý úlovok rýb). Rodinné majetky daroval na misie medzi Prusmi. Mal vrúcnu úctu k anjelom a k Nepoškvrnenej Panne Márii. Na slávenie sv. omše sa pripravoval tri hodiny, často sa modlieval ležiac na zemi s rozpaženými rukami v tvare kríža. Pri smrti sa mu zjavila Božia Matka s malým Ježišom v náručí, obklopená chórom svätých anjelov. Bol pri nich aj svätý Vojtech, Stanislav a päť bratov pustovníkov. Bohumil, potešený ich prítomnosťou, zvolal ku Spasiteľovi: „Pane Ježišu, Syn Boží a Panny Márie, prosím, milostivo prijmi moju dušu“. Po týchto slovách ju radostne odovzdal do jeho rúk. Niektorí ju videli v podobe holubice medzi anjelmi letieť do neba. Jeho telo pochovali v kostole v Dobrove, ktorý dal sám vybudovať, neskôr jeho telo preniesli do kostola v Uniejove, kde je doteraz. Hoci bol kult cirkevne potvrdený až v roku 1925, úcta veriacich k sv. Bohumulovi sa rozvíjala od jeho smrti. Jeho meno sa za krátky čas objavilo medzi svätými nielen v kamaldulskom zozname, ale aj v rímskom martyrológiu.
Pomoc: patrón Gnieznianskej, Gdańskej, Poznanńskej a Vłoclavskej diecézy; tých, ktorí si konajú duchovné obnovy a duchovné cvičenia; za úspešný rybolov; ochranca majetku a dobytka;
„Muž plný čnosti a vedomostí (…), vyznačujúci sa dobrými mravmi, plný šľachetnosti mysle“. (bl. Vincent Kadłubek)
