Sv. MonikaMatka svätého Augustína
Relikvia ex ossibus (z kostí)

Narodenie: okolo roku 332, Tagaste, dnešné Alžírsko
Smrť: október 387 (asi 55 ročná), Ostia, Taliansko
Sviatok: 27. august

Životopis: Narodila sa v kresťanskej rodine. Donútili ju vydať sa za pohanského úradníka Patrícia, ktorý bol od nej o 20 rokov starší. Hoci bol štedrý, mal prudkú povahu. Jeho matka žila s nimi a mala rovnako ťažkú povahu, čo bolo pre Moniku veľmi náročné. S manželom mala synov Augustína a Navígia a dcéru Perpetuu. Svojou miernosťou a trpezlivosťou dosiahla, že jej svokra a manžel prijali krst. Rok na to manžel zomrel. Perpetua a Navígius začali viesť náboženský život. S Augustínom to bolo oveľa zložitejšie. Bol síce veľmi nadaný, ale žil bezuzdným životom. Keď roku 383 odišiel ako učiteľ rečníctva do Ríma a odtiaľ do Milána, vydala sa za ním, aby mu bola nablízku a vyprosovala pre neho milosť obrátenia. Sedemnásť rokov sa za neho modlila a prosila o modlitby aj kňazov, ktorí sa jej vyhýbali kvôli jej neodbytnému a zdanlivo beznádejnému úsiliu. Milánsky biskup Ambróz ju utešil slovami: „Nie je možné, aby syn toľkých sĺz zahynul“. Najradostnejším dňom jej života bol 24. apríl 387, kedy Augustín prijal krst z rúk biskupa Ambróza. Zakrátko potom zomrela. Je príkladom vynikajúcej matky, ktorá modlitbou živila vieru a čnosťami ju robila viditeľnou.

Pomoc: patrónka kresťanských manželiek, matiek a vdov; pri modlitbách za obrátenie detí; patrónka manželiek, ktoré prežívajú manželské ťažkosti; matiek, ktoré majú problémy so svojimi deťmi;

Syn môj, čo sa mňa týka, už ma nič neteší v tomto živote. Neviem, čo by som tu ešte robila a načo by som tu bola, keď už nemám v čo dúfať na tomto svete. Iba pre jedno som túžila zostať ešte nejaký čas v tomto živote: aby som ťa mohla vidieť ako kresťana katolíka skôr, ako zomriem. A Boh mi to dal vrchovato, lebo môžem vidieť, že si celkom pohrdol pozemskou blaženosťou a stal si sa jeho služobníkom. Čo tu mám ešte robiť?“ (sv. Monika)