Zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (jezuitov)
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1491, zámok Loyola, Španielsko; Smrť: 31. júla 1556 (65 ročný), Rím, Taliansko;
Beatifikácia: 27. júl 1609, Pavol V.;
Kanonizácia: 12. marec 1622, Gregor XV.;
Sviatok: 31. júl
Životopis: Narodil sa v baskickej oblasti severného Španielska (Guipúzcoa). Volal sa Inigo Lopez, ale z úcty k sv. Ignácovi Antiochijskému prijal jeho meno. Viedol živý dvorný a svetácky život, angažoval sa v rôznych vojenských výpravách. Ako vojak utrpel ťažké zranenie nôh počas obrany Pamplóny v roku 1521. Počas dlhej rekonvalescencie došlo u neho pri čítaní Života Krista a Zlatej legendy (životopisov svätých) k hlbokej vnútornej premene a rozhorela sa v ňom túžba nasledovať Krista. Pri následnej púti do Montserratu a dlhej pustovníckej odlúčenosti a kajúcnosti v Manrese, kde prežil osobitné duchovné zážitky, došiel k rozhodnutiu venovať sa činnému apoštolátu. Podstatu svojich zážitkov a duchovných skúseností z Manresy neskôr zhrnul v knihe Duchovné cvičenia, ktorá ukazuje cestu tým, ktorí chcú žiť a pracovať k väčšej cti a sláve Božej. Po návrate z púte do Svätej zeme študoval filozofiu a teológiu v Barcelone, Alkale, Salamanke a v Paríži, kde sa 15. augusta 1534 spolu so šiestimi priateľmi rozhodol zachovávať tri obvyklé rehoľné sľuby a buď hlásať evanjelium neveriacim vo Svätej zemi alebo, ak to nebude možné, dať sa plne do služieb pápeža. V roku 1537 bol v Benátkach vysvätený za kňaza a po pápežskom schválení Spoločnosti Ježišovej roku 1540 sa stal prvým generálnym predstaveným tejto spoločnosti. Prostredníctvom rôznych apoštolských diel sa výrazne pričinil o obnovu katolíckej Cirkvi v 16. storočí a o oživenie misijnej činnosti. Neprestajne sa modlil. Zomrel v samote, bez rozlúčky so spolubratmi.
Pomoc: patrón exercitátorov, vojakov, tehotných žien, detí;
„OAMDG Omnia Ad Maiorem Dei Gloriam Všetko na väčšiu Božiu slávu.“ (heslo sv. Ignáca z Loyoly)
