Jn 18, 1 – 19, 42
Dnešná liturgia nám predstavuje kríž nielen ako trón nebeského Kráľa, ale aj ako katedru božského Učiteľa. Svätý Augustín v jednej zo svojich kázní hovorí o kríži ako o učebni, o triede. V tej kázni konfrontuje postoj beznádeje učeníkov po ukrižovaní s horlivosťou dobrého lotra, ktorý sa učil dúfať v Pána. Augustín hovorí, že učeníci zabudli na svojho Majstra, zatiaľ čo dobrý lotor toho svojho našiel: „Ten kríž bol učebňou; tam učiteľ učil lotra. Kríž, na ktorom visel, sa stal katedrou, z ktorej učil.“ Sila liturgie Veľkého piatku vyviera z tichého pohľadu na toho, ktorý niesol „ťarchu našich hriechov na dreve“. Prichádzame do chrámu, aby sme sa pozreli na toho, koho sme prebodli. A aby sme mu k nohám zložili všetko rozbité v našich životoch. A všetci prednášame tú istú modlitbu: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ V tento deň, keď sa všade rozhostí veľké ticho, sa všetci stotožňujeme s kajúcim lotrom.
Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Fr. Damián, OP
