Ježiš hovorí, že v Božom dome je mnoho príbytkov a že nám ide pripraviť miesto, aby nás tam raz vzal so sebou. Smrť v kresťanskom zmysle nie je odchodom do prázdna a ničoty. Nie je ani rozpadnutím sa hmoty, z ktorej je utvorené naše telo. Pretože duša človeka v sebe nesie pečať nesmrteľnosti. Duša človeka túži milovať, a to nekonečne. Duša človeka túži poznávať pravdu, dôverovať, žiť, vnímať dobro a krásu, a to všetko nekonečne.
Všetky tieto kvality však nežijú niekde v abstraktnom priestore, ale sú zhmotnené v našej ľudskej osobe a prirodzenosti. V tej prirodzenosti, ktorú Ježiš vzal na seba, aby nás pozval do vzťahu s ním a tak priviedol k plnosti života v dome svojho Otca.
Naša viera vo večný život nie je útekom z pozemského života. Je očisťovaním tohto nášho pozemského života, aby to, čo tu a teraz zakúšame iba čiastočne, sme raz mohli zakúsiť v plnosti a večne. Spolupracujme s milosťou na svojom očisťovaní a pomáhajme aj tým, ktorí zomreli, aby raz mohli mať plnú účasť na tomto spoločenstve.
Pane, daj, aby sme uprostred pominuteľných vecí tohto života túžili po nepominuteľných.
Fr. Irenej, OP
