Mk 14, 12-16

Ježiš napriek svojej bezhriešnosti prijal dôsledky našich hriechov. Teda my sme sa zadlžili a on splatil náš dlh. Urobil to kvôli tomu, aby sme my, hriešni ľudia, mali podiel v jeho nebeskej sláve. Aby sme sa stali, kvôli jeho zásluhám, bezhriešnymi Božími deťmi.

Kresťanský život má teda byť školou, v ktorej sa učíme ďakovať. Eucharistia je ďakovanie Bohu za to, čo Ježiš pre nás ľudí urobil. Lebo kto ďakuje a nevie, kvôli čomu, je pochlebovač. Teda nezáleží na tom, aký je môj život, ale či ho dávam Bohu celý. Lebo to, čo dáme Bohu, sa stane Božie.

Kráľovi sa po dlhých rokoch narodil syn. Bol z toho taký šťastný, že niekoľko dní prijímal každého človeka a plnil mu akékoľvek prianie. Prišiel bohatý architekt a žobrák. „Dobrý kráľ,“ začal architekt, „na počesť tvojho syna staviam veľký pomník, už som investoval veľa peňazí, ale potrebujem ďalšie zdroje na dokončenie diela.“ Šťastný kráľ zavolal pokladníka a vyplatil architektovi prevyšujúcu sumu peňazí. Žobrák povedal: „Môj kráľ, tak veľmi som ti chcel priniesť nejaký dar z príležitosti narodenia syna, ale dnes sa mi podarilo vyžobrať len jeden drobný peniaz. Je to všetko, čo mám, dávam ti ho, lebo nemám nič viac. Hanbím sa trochu, ale tak veľmi som ťa chcel obdarovať v tvojom šťastí.“

Kráľ si pomyslel, architekt prišiel a hoci je bohatým človekom, ešte vzal odo mňa. A tento žobrák, ktorý nemá nič, ma obdaroval. Dojalo ho to, sňal kráľovský medailón zo svojej šije a vložil ho žobrákovi. Prijal peniaz od žobráka a povedal: „To je odteraz naša jednota.“ Na medailóne bolo meno a podobizeň kráľovho syna. Každý môže obdarovať Boha.

Fr. Šimon, OP

Share This