Lk 3, 15-16.21-22
Ježišovo ponorenie sa do vôd Jordána pri krste je znamením jeho budúceho ponorenia sa do vôd umučenia na kríži. Po troch dňoch v hrobe vtedy nevyšiel z temných vôd smrti sám. Vyšli sme spolu s ním. Odvtedy máme skrze vieru aj my účasť na Duchu, ktorý v nás volá: „Abba, Otče!“ „Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.“ Rozmnožujeme v sebe „obraz Syna“, aby „on bol prvorodený medzi mnohými bratmi“, ako to píše Pavol Rimanom. Toto je milosť nášho krstu. A tento krst nie je udalosťou minulosti, pochovanou v spomienkach raného detstva. Nie, krst v každom z nás otvoril trvalý prameň. Prameň, ktorý je vždy k dispozícii. Aj keď sme ho zasypali sutinou svojich hriechov, napriek tomu nezmizol. Len čaká, aby mohol opäť vytrysknúť. Naše zmŕtvychvstanie zakorenené v tom Kristovom má svoj predobraz v Ježišovom krste v Jordáne.
Pane, daj nám silu nezabudnúť na prameň života, ktorý v nás vytryskol z tvojej moci.
Fr. Damián, OP
