Lk 3, 1-6
Lukáš sa snaží čo najpresnejšie zasadiť do histórie pôsobenie Jána Krstiteľa. Spomína až siedmich vládcov od cisára až po veľkňazov, aby datoval, kedy zaznel Boží hlas nad Jánom. Dokonca aj historik Flavius Jozef ho spomína vo svojich Starožitnostiach, keď v zhode s evanjeliom dosvedčuje politický strach, ktorý Ján svojou prítomnosťou vzbudzoval v Herodesovi. Ale v mnohých iných Ján prebúdza nie strach, ale radosť a nádej. Jánovým príchodom na scénu totiž začína nová epocha, obnova všetkého stvorenia, čas naplnenia. Nastala hodina, pre ktorú bol stvorený svet: stvorenie víta svojho Boha uprostred seba. A Lukáš nám postupne v evanjeliu odhaľuje, že skutočnú vládu nad týmto svetom nemá cisár ani veľkňazi, ale malý drobček, ktorý sa narodí v malej dedinke mimo svetla reflektorov, za múrmi paláca i chrámu, aby z lásky k stvoreniu ho zmieril so svojím Otcom na dreve kríža.
Pane, daj, aby sme nepremárnili hodinu nášho navštívenia.
Fr. Damián, OP
