Lk 24,13-35
Keď si dnes čítame o emauzských učeníkoch, tak slovo, ktoré by ich asi najviac vystihovalo, by bolo sklamanie: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.“ Sklamanie, že učiteľ zomrel a tým sa skončilo nadšenie Ježišovho verejného účinkovania so svetlom nádeje na to, že by mohli byť aj jeho učeníci niekým výnimočným. A teraz sú na ceste domov, skleslí a unavení, pretože sa pominul čas milosti a znovu sa vrátil čas, keď svetlo zapadá a nastáva noc. No pri lámaní chleba sa im otvoria oči. Zrazu pochopia, o čom svedčí Písmo a čo Ježiš urobil pri Poslednej večeri. A hoci bez fyzickej prítomnosti učiteľa, znovu získajú svetlo milosti, ktoré im pomáha za noci sa vrátiť naspäť do Jeruzalema, vydať svedectvo o stretnutí s Ježišom a obnoviť naštrbenú jednotu.
Ježišu, pomáhaj nám porozumieť a vidieť v tvojom svetle milosti.
Fr. Irenej, OP
