V tradícii kresťanskej morálky, ktorá používa ešte latinské výrazy, sa pre zvedavosť používajú dva výrazy: curiositas a studiositas. Je medzi nimi zásadný rozdiel. Slovo curiositas, ktoré je vnímané ako neresť, by sme mohli preložiť ako zvedavosť, ktorá túži vedieť o druhých a o svete kuriozity, teda klebety, bulvár, prikrášlené veci, to, čo dokáže zaujať – často bez zamerania na pravdu. Slovo studiositas, ktoré je vnímané ako cnosť, vyjadruje ľudskú túžbu poznať pravdu a podstatu vecí, bez toho, aby sa človek stratil v bájkach.
Hoci obe formy zvedavosti budú v tomto svete stále prítomné, Ježiš nás pozýva, aby sme pestovali studiositas viery. Aby sme sa nenechali ukolísať všednosťou tohto sveta ako za dní Noema a Lota. Aby sa pravdy viery stali pre nás základom spolupráce s Bohom a ľuďmi na obnove sveta, vo svetle zavŕšenia našich životných príbehov v Bohu.
Pane, uč nás poznávať pravdu, aby sme podľa nej rástli v tvojej láske.
Fr. Irenej, OP
