Ježiš naráža na krásu jeruzalemského chrámu a hovorí, že táto krása sa raz pominie podobne ako lúčny kvet. I v našom každodennom živote sú veci a udalosti, ktoré sú pekné a ktoré si ceníme. No vieme, že tu nie sú v rovnakej podobe nastálo. Uprostred tejto pomíňavosti života sú však veci, ktoré sa nestrácajú ani nekončia, ale ktoré sa premieňajú. Čo je to trvácne? Boh, ktorý je prameňom nášho života. Boh, ktorý nám dáva účasť na poznaní, dôvere, odvahe, spravodlivosti a láske. Všetkým týmto duchovným hodnotám sa však učíme skrze konkrétne historické a telesné okamihy. A tak sa spoločne vytvára tá tajomná duchovno-telesná jednota. Jedinečnosť osoby každého človeka a blízkosť osobám Trojice je to, čo trvá a premieňa sa.
Pane, nie chrám, ale Božia prítomnosť v ňom dáva trvácnosť chrámu i človeku. Buď naším hosťom.
Fr. Irenej, OP
