Lk 19, 41-44
Keď Kristus v posledné hodiny svojho pozemského života niesol svoj kríž, pripomenul okolostojacim plačúcim ženám, že nemajú plakať nad ním, ale nad sebou a svojimi deťmi. Prečo? Lebo prichádza čas, keď na nich doľahnú bolestné dôsledky ich vlastného konania. Rovnaká výčitka zaznieva v dnešnom evanjeliu celému Jeruzalemu. Tentoraz je sprevádzaná aj slzami na Kristovej tvári. A tento Ježišov smútok zostáva prítomný v Cirkvi aj dnes. Svätý Gregor Veľký totiž poznamenáva, že náš Vykupiteľ neprestajne plače prostredníctvom svojich vyvolených, ktorí sa trápia nad tými, ktorí z vlastnej vôle prechádzajú od dobrého života k zlým mravom. Naším povolaním je teda aj dnes varovať seba i druhých pred utrpením, ktoré na seba sťahujeme. Ale rovnako ako Kristus musíme rešpektovať slobodnú vôľu tých, ktorí sa rozhodnú nekráčať jeho cestou.
Pane, daj, aby sme nepremárnili čas nášho navštívenia.
Fr. Damián, OP
