Lk 21,5-19
Jeruzalemský chrám mal byť znamením Božej prítomnosti, ale stal sa jej náhradou. A preto musel padnúť. Ak sa totiž chrám stane dôležitejším ako Boh, musí padnúť, aby sa zjavila pravda. Aby sme zistili, na čom naozaj stojíme. My ľudia sa totiž dokážeme klaňať Božiemu domu a zabúdať pritom na Boha. Preto Pán niekedy dovolí, aby sa naše chrámy zrútili – tie kamenné aj tie neviditeľné: naše istoty, plány či viera postavená na citoch. Ak však padne všetko, čo sme postavili, práve vtedy môžeme vidieť nebo. Tak aj koniec sveta nie je jeho zničením, ale odhalením toho, čo je večné.
Pane, nech v troskách svojich istôt objavím tvoju prítomnosť.
Fr. Samuel, OP
