Meno Jozef znamená: nech Pán pridá aj druhého syna. A tak keď sa Jakubovi narodí z Ráchel Jozef, Boh vypočuje jeho prosbu, aby Boh rozmnožil požehnanie, aby neostalo iba pri tom prvom synovi. Len čo sa narodí Jozef, už Jakub prosí o nové dieťa – o Benjamína. Boh ponúka prst a Jakub si berie celú ruku. Pevne totiž verí v Božiu štedrosť. Narodenie Jozefa, jeho prítomnosť poukazuje hneď na kohosi druhého: na nové dieťa po Jozefovi, v ktorom otec, patriarcha Jakub, bude mať zvláštne zaľúbenie.
Keď sa v evanjeliu zjaví Jozef, tak každý znalec Písma v napätí hľadá dieťa, na ktoré poukazuje Jozef svojím menom a ktoré bude milovaným dieťaťom svojho otca. Tým, v ktorom bude mať otec zaľúbenie. Nie náhodou sa aj Benjamín, na ktorého odkazuje Jozef Starého zákona, a aj Ježiš, na ktorého odkazuje Jozef Nového zákona, obaja rodia v Betleheme.
Pane, pomôž nám, aby sme aj my životom ukazovali na teba a tak sa stali Jozefom dnešných čias.
Fr. Damián, OP
