Jn 17, 11b-19
Dnes si Cirkev pripomína svätca, ktorý je najrýchlejšie kanonizovaným svätým od začiatku pápežských kanonizačných procesov. Stihol to za jedenásť mesiacov. A je ním náš dominikánsky spolubrat Peter z Verony. Predstavenej kláštora na milánskom Campo Santo raz napísal: „Z cesty, na ktorú som sa vydal, sa nevrátim. Nie som ďaleko od cieľa, ktorý je každému človeku vopred určený. Už je vidieť šediny, ktoré sú predzvesťou poslednej hodiny života.“ Táto jeho cesta životom sa však nečakane urýchlila, keď ho pri putovaní z Coma do Milána zavraždili dvaja nájomní vrahovia. Jeden z nich, Carino z Balsama, neskôr pohnutý ľútosťou vstúpil do našej rehole v mestečku Forlì, aby nastúpil na cestu kajúcnosti. Stal sa naším spolubratom namiesto Petra, ktorého zabil. A nakoniec po štyridsiatich rokoch vernosti svojim sľubom Bohu zomrel v povesti svätosti. Aj tento nenápadný príbeh hovorí, že dráma Judáša a Petra sa v dejinách neustále opakuje. Môžeme zlyhať, zradiť či zaprieť. Ale stále máme možnosť nastúpiť na cestu ľútosti, ktorá vedie k Božiemu odpusteniu.
Pane, pomôž nám, aby ľútosť nad hriechom bola vždy novým začiatkom.
Fr. Damián, OP
