Prešovský pomocný biskup
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 21. apríl 1904, Hrabské (okres Bardejov), Rakúsko-Uhorsko;
Smrť: 23. júl 1973 (72 ročný), Prešov, ČSSR;
Beatifikácia: 14. september 2003, sv. Jána Pavol II.;
Sviatok: 11. máj
Životopis: Veľmi skoro mu zomrel otec, ktorého zasiahol blesk pri plnení služby zvonára. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov. Keď bola erigovaná farnosť v Prahe, biskup Gojdič menoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Neskôr pôsobil ako spirituál kňazského seminára v Prešove. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie a v Prešove pôsobil ako profesor pastorálnej a morálnej teológie. Biskup Gojdič ho 11. mája 1947 vysvätil na biskupa. Komunistický režim vo februári 1950 rozhodol o likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Hneď bola nariadená izolácia obidvoch gréckokatolíckych biskupov. Biskup Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný, zatknutý a odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Väznený bol v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. Podľa mnohých svedectiev bol vo väzení známy tým, že sa neustále modlil. Bol to človek modlitby. Počas väzenia, ktoré trvalo 13 rokov 6 mesiacov a 24 dní, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, malým množstvom stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Všetky tieto faktory sa stali príčinou trvalého nalomenia jeho zdravotného stavu. S vážne podlomeným zdravím bol 12. mája 1964 prepustený, „zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie”, podmienečne na 3 roky. Po prepustení žil až do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stále sledovaný príslušníkmi ŠtB. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. V posledných rokoch svojho života, kde sadol, tam sa modlil. Jeho ústa neustále šeptali modlitbu. Nikdy nehľadal slávu, nedomáhal sa spravodlivosti, nehľadal pomstu. Všetkým odpúšťal. Zomrel na následky väzenia. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť jedu – arzénu, ktorý podľa analýz musel byť podávaný v malých dávkach po dlhú dobu.
„Aby všetci jedno boli.“ (biskupské heslo biskupa Hopka)
