Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1. stor., Galilea, Palestína
Smrť: 1. stor., Etiópia? Perzia?
Sviatok: 21. september
Životopis: Jeho pôvodné meno bolo Lévi a bol Alfejov syn. Pôsobil ako vyberač mýta, teda mestských poplatkov alebo daní a cla, v službách Herodsa Antipasa. Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí. Pri jednej príležitosti – bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu – ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním. Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s mýtnikmi a hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“. A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil. Pravdepodobne sám Kristus mu dal meno Matúš, čo v preklade znamená Boží dar. Po Zoslaní Ducha Svätého pôsobil najprv v Palestíne a pre kresťanov obrátených z judaizmu napísal evanjelium po aramejsky. Potom jeho pôsobenie vidí kresťanská tradícia v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii. Neznámy je aj dátum a miesto jeho smrti. Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, kde ho dal zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus. Stalo sa to kvôli tomu, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi a dal ho zabiť. Symbolom evanjelistu Matúša je kniha evanjelií a postava človeka (anjela) – je to preto, lebo svoje evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista. Jeho telo bolo v 10. stor. prenesené do Salerna v dnešnom Taliansku.
Pomoc: patrón účtovníkov, finančných úradníkov, colníkov, bankových úradníkov, proti opilstvu.
„Matúš jasne pochopil, že dôvernosť s Ježišom mu neumožňovala udržať si aktivitu, s ktorou Boh nesúhlasil. Je veľmi ľahké aplikovať tento uzáver na súčasnosť. Aj dnes nie je prípustné lipnutie na veciach, ktoré sa nezlučujú s nasledovaním Ježiša, ako je to v prípade nečestného bohatstva“. (Benedikt XVI.)
