Mt 28, 16-20

„V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ Jedného Boha poznávame ako trojicu osôb. Je to potrebné vedieť? Áno, lebo táto pravda je dôvodom, že Boh je láska. K tomu, aby bol Boh všemohúci, všadeprítomný, nekonečný a podobne, nie je potrebné, aby bol trojicou osôb. Ukázať silu, moc, autoritu, na to by stačila jedna osoba. Ukázať, prejaviť lásku, k tomu nestačí jedna osoba.

Keď vyznávame, že Boh je trojjediný, chceme tým povedať, že je láska. Niekto by povedal, že Boh je jeden, ale v istom momente stvoril človeka, aby nadviazal vzťah lásky. To by však znamenalo, že dovtedy bola láska v Bohu uspatá a prebudila sa až stvorením človeka. Ale Boh je láska od večnosti a nič iné. Dôvodom jestvovania a základom šťastia Boha je láska. A človek sa v ničom nemôže tak realizovať ako v láske.

Ak by láska nebola dôvodom, pravidlom Božieho jestvovania, tak by nás jeho všemohúcnosť desila, vyvolávala strach. Predstavme si niekoho najmocnejšieho, o ktorom nevieme, že je láskou. Vyvolával by v nás strach, lebo nevieme, k čomu použije svoju moc. O Bohu poznávame, že všetky jeho všemohúce vlastnosti sú v službe lásky. Milujúca všemohúcnosť. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezomrel naveky.“ (Jn 3, 16-18)

Fr. Šimon OP

Share This