Lk 19,41-44
Ježiš dnes plače nad Jeruzalemom. No tento plač nie je nad chrámom a hradbami mesta. Je to plač nad ľuďmi, ktorí hľadajú pozemské istoty, o ktoré je možno prísť veľmi rýchlo, a zabúdajú na duchovné, pretože sa zdajú byť neužitočné. Tie prvé hoci budia dojem stability a trvácnosti, predsa sa vedia rozpadnúť veľmi rýchlo. Tak rýchlo ako bol Jeruzalem zničený rímskymi vojakmi v roku 70 po Kristovi. Ježiš plače nad tým, že sa vonkajšie hodnoty odcudzili tomu, čo mali reprezentovať. Vnímanie chrámu sa vzdialilo vnímaniu posvätna a Božej prítomnosti. Politický poriadok ako odraz Božej starostlivej lásky a spravodlivosti sa zmenil na prospechárstvo. Ježiš je tou cestou obnovy jednoty medzi faktami a zmyslom. Ježiš je osobou, v ktorej sa stretá spravodlivosť z neba a vernosť, ktorá vyrastá zo zeme. Keď sa spravodlivosť a pokoj pobozkajú (Ž 85).
Bože, daj nám jednotu srdca a mysle.
Fr. Irenej, OP
