Jn 21, 15-19
Človek dorastá do toho, kým sa má v tomto svete stať, keď preberie zodpovednosť. Ak mladý človek rieši len sám seba, je zameraný na svoj vlastný prospech a neprevezme zodpovednosť za snahu o zabezpečenie dobra niekoho druhého, nemôže sa čudovať, ak vnútorne nedozreje. Skutočne zrelými ľuďmi sa stávame tak, keď svoj život prežijeme v zodpovednosti za druhého. Takým záväzkom môže byť založenie si rodiny alebo angažovanie sa pre nejaké spoločné dobro skrze nejakú inštitúciu či spoločenstvo, prípadne ním môže byť vstup do rehole či iné darovanie sa druhým. Všetky tieto cesty však vedú človeka k tomu, aby vnímal, že nežijeme iba pre seba. A hoci sa aj môže zdať, že čosi vtedy strácame, získavame to, pre čo sme boli stvorení. Ježiš to naznačuje, keď Petrovi pripomína jeho mladosť, kedy rozhodoval o sebe celkom sám, s časom, keď svoj život bude žiť pre druhých, aj keď nebude rozhodovať o sebe sám. Iný ho opáše. A privedie k zrelosti, hoci aj skrze smrť.
Pane, nauč nás žiť náš život ako dar pre druhých.
Fr. Damián, OP
