V dňoch 9. – 10. mája 2025 sme sa ako speváci a herci z Hranej krížovej cesty opäť stretli na spoločnej chate v pastoračnom centre Podkriváň. Tak ako po minulé roky, aj tentoraz bol cieľ jasný – utužiť naše spoločenstvo, prehĺbiť vzťahy a prežiť spoločne obohacujúci čas.
Na úvod sme boli uvedení do programového rámca chaty – sme učeníci, ktorí spoločne kráčajú za Ježišom.
Po príchode nás privítalo pripravené pohostenie – chlieb s rybacou nátierkou (učeníci boli predsa rybármi) – a nečakané „návštevy“: skrytá krabička s Božím slovom, ktorú sme vždy museli nájsť, a tajuplný „hriech“, na ktorý sme si museli dávať pozor, aby neostal v našej izbe, keď niekto zapíska, ale vždy, keď sme ho u nás našli, museli sme ho vhodiť do inej izby. Zábavná hra nás sprevádzala počas celého pobytu a pripomínala, že hriech sa často objaví nečakane.
Výnimočným okamihom bola svätá omša, ktorú nám v miestnom kostole slúžil páter Rafael. Po duchovnom posilnení nasledovala symbolická Posledná večera – nekysnutý chlieb, hroznová šťava a modlitba pri sviečkach vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru. Večer pokračoval vystúpeniami, ktoré sme si sami pripravili – zaznela hymna farnosti aj vtipná reklama s názvom Prečo nasledovať Ježiša. Spoločný tanec a modlitba desiatku ruženca boli dôstojným zakončením dňa.
Sobota ráno začala netradičnými raňajkami – cereáliami s mliekom, ktorými sa však každý musel nechať kŕmiť svojím kamarátom. Ako v príbehu od Bruna Ferrera, kde v nebi aj v pekle mali pri bohatých stoloch také dlhé lyžice, že sa nimi nedokázali kŕmiť a jediné riešenie, ktoré odlišovalo ľudí v nebi od ľudí z pekla, bolo to, že sa tými lyžicami kŕmili navzájom.
Pokračovali sme hrou na ihrisku, kde sme zbierali papieriky s dobrými vlastnosťami, pričom nás naháňali „pochybnosti“. Nakoniec sme z písmen vyskladali krásne posolstvo: Slobodné deti. Po krátkych, no zábavných slimačích pretekoch nás už čakal chutný obed – obľúbené špagety – a následne návrat domov.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na príprave jedál, programe i celej organizácii chaty. Prežili sme víkend plný radosti, viery a spoločenstva. Veríme, že sa stretneme opäť – možno aj skôr ako o rok!