Mk 12, 28b-34
Asi všetci poznáme ľudí, ktorí dokážu milovať konkrétneho človeka, ale nedokážu sa otvoriť láske k Bohu. A zasa každý z nás isto pozná aj ľudí, ktorí majú plné ústa lásky k Bohu, ale v konkrétnych vzťahoch s ľuďmi sa to prejavuje len málo. Možno sme takými ľuďmi aj my sami. Prikázania lásky k Bohu a k človeku vnímame ako dve odlišné prikázania a niekedy ich nevieme ideálne zladiť. Možno nám vtedy môže pomôcť zamerať svoju pozornosť na toho, v kom sa božstvo a ľudskosť neoddeliteľne spájajú – na Krista. On je naplno Bohom. A je naplno človekom. A je nemožné oddeliť lásku k nemu ako Bohu bez toho, aby sme milovali aj jeho stvorenú ľudskú prirodzenosť, na ktorej sa podieľa spolu s nami a našimi blížnymi. Toto evanjelium je tak nepriamo aj náukou o Kristovi. Dvojité prikázanie lásky, teda nie sú dve odlišné prikázania, ale v Kristovi sa stáva jedným a učí nás nezanedbávať lásku k Bohu a dokazovať ju aj mojím životom uprostred ľudí, ku ktorým ma Boh poslal.
Pane, daj, aby sme nerozdeľovali to, čo si ty spojil.
Fr. Damián, OP
