Lk 17,11-19
Prečo Kristus požaduje prejavenie vďačnosti od uzdravených malomocných? Neuzdravil ich predsa nezištne? Je náš Pán ako tí ješitní ľudia, ktorí síce aj pomôžu, ale potom očakávajú nekonečné prejavy vďačnosti? Vďačnosť voči Bohu nie je len slušnosťou, ale v prvom rade výrazom pravdy: všetko, čo máme, je dar. Keď ďakujeme, vyjadrujeme, že Boh je prameň našich dobier a my nie sme sebestační. Je to hlas duše, ktorá sa prebudila. Vďačnosť spája poznanie dobra s láskou k Dobrotivému a otvára nám srdce pre ten najväčší dar – samotného Darcu. Deväť malomocných odišlo s čistou kožou, no s prázdnym srdcom. Jeden sa vrátil s vďakou a odišiel s novým životom.
Ježišu, vďaka ti za dary, ktoré som si nikdy nevšimol.
Fr. Samuel, OP
